MESTO

TURIZMUS


Ocenenie PRO URBE a cena primátora

26. apríla 2011 boli odovzdané Ceny PRO URBE a Ceny primátora pre výnimočné osobnosti, ktoré sa veľkou mierou pričinili o zveľaďovanie dobrého mena nášho mesta.

Ocenení:
PRO URBE: Imre Oláh, Základná umelecká škola
Cena primátora: Rudolf Csölle, Eva Ipóthová, Magdaléna Kovácsová, János Nagy, Ladislav Pásztor, Podunajské múzeum, Ivan Reitman, Aranka Szentpétery
 
Imre Oláh
Narodil sa v roku 1931 vo Svätom Petri. Po ukončení elementárnej školy navštevoval školu v Nových Zámkoch a po II. svetovej vojne istý čas študoval v Maďarsku. V roku 1950 sa vrátil do Komárna ako žiak znovuotvoreného maďarského gymnázia. Diplom stredoškolského učiteľa získal na Matematicko-fyzikálnej fakulte Pedagogickej vysokej školy v Bratislave. Svoje pedagogické pôsobenie zahájil v roku 1953 na komárňanskom gymnáziu, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1991. Počas týchto rokov pripravil veľký počet úspešných žiakov na rôzne vedomostné súťaže a predmetové olympiády. Bol triednym učiteľom v takých triedach, kde takmer každý žiak získal vysokoškolský alebo univerzitný diplom. S jeho menom je spojená výchova novej generácie učiteľov, ktorá spolu s ním dlhé desaťročia zabezpečovala vysokú úroveň vyučovania predmetov matematika a fyzika na komárňanskom gymnáziu, a ktorej žiaci získali mnohé ocenenia na vrcholových predmetových súťažiach - čím prispeli aj k zveľaďovaniu dobrého mena nášho mesta. Je nositeľom viacerých čestných uznaní, medzi inými dostal aj pamätný list ministerstva školstva, cenu primátora mesta, ako aj cenu Samu Czabána – čo je najväčšie ocenenie pre maďarských pedagógov na Slovensku. Spolu s manželkou Ilonou sú vzorom nielen pre pedagogickú verejnosť, ale na dlhé obdobie sa stali aj dôležitým faktorom spoločenského života nášho mesta. 
 
Základná umelecká škola
Hudobná škola v Komárne začala písať svoju históriu pred 150 rokmi v roku 1861 a medzi inými mala vysunuté pracovisko aj v Hurbanove.  Výchovu kantorov a cirkevnú hudbu zabezpečovali kantori - učitelia jednotlivých cirkevných konfesií na regionálnej alebo lokálnej úrovni. Neskoršie historické udalosti, ako napríklad vznik Československej republiky alebo viedenská arbitráž mali vplyv aj na dianie v tejto škole, preto bolo vyučovanie občas prerušené, alebo sa zmenil zriaďovateľ inštitúcie. V roku 1913 bola škola premenovaná na Komárňanskú mestskú hudobnú školu, po roku 1950 pokračovala v činnosti ako  Mestská hudobná škola, od roku 1961 ako Ľudová škola umenia a od roku 1991 ako Základná umelecká škola. Právnu subjektivitu získala v roku 2002 a jej zriaďovateľom je v súčasnosti mesto Komárno. ZUŠ je nezastupiteľným účastníkom hudobného a umeleckého života v meste. Organizuje koncerty, výstavy a rôzne tanečné predstavenia. Pedagógovia a žiaci školy sú pravidelnými účinkujúcimi aj na podujatiach v okolitých obciach a mestách. V škole sa v súčasnosti vyučujú všetky  4 odbory: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický. Navštevuje ju viac ako 1000 žiakov, ktorí sa okrem iných vystúpení pravidelne zúčastňujú aj na podujatiach mesta Komárno. Cenu prevzal Vince Fekete, riaditeľ školy.
 
RNDr. Rudolf Csölle
Stredoškolské štúdium absolvoval v Galante, kvalifikáciu v odbore fyzika - matematika získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Vzdelanie si doplnil aj postgraduálnym štúdiom na Matematicko-fyzikálnej fakulte KU v Prahe, kde vykonal aj rigoróznu skúšku. Na Gymnáziu Ľudovíta Jaroslava Šuleka v Komárne vyučoval 39 rokov. Žiakov pripravoval na matematickú, fyzikálnu olympiádu, astronomické súťaže, viedol astronomický krúžok. V rokoch 1976 až 1979 bol predsedom odbočky Slovenskej astronomickej spoločnosti v Hurbanove. Spolupracoval s Astronomickým ústavom SAV v Tatranskej Lomnici. Do svetového astronomického výskumu sa natrvalo zapísal objavom a určením parametrov hviezd αLyr (alfa Lyrae), εUMa (epsilon Ursae Maioris), αAql (alfa Aquarii). Svoje odborné vedomosti z fyziky využíval aj v prospech občanov Komárna, pôsobil ako externý pracovník rádioterapeutického oddelenia nemocnice v Komárne. V tomto roku sa dožíva okrúhlych 70 rokov.
 
Eva Ipóthová
Narodila sa v Piešťanoch, školské roky prežila v Prievidzi. Po uzavretí manželstva sa presťahovala do Komárna, kde začala pracovať ako vychovávateľka na Strednej priemyselnej škole. Od roku 1985 bola riaditeľkou Domova dôchodcov v Klížskej Nemej, kde pôsobila do roku 1989. Podobný domov bol zriadený aj v Komárne a od roku 1990 prijímal pod jej vedením občanov v pokročilom veku. Spočiatku fungoval ako domov dôchodcov a penzión, no neskôr vyvstala potreba aj oddelenia pre chorých, ktoré bolo odovzdané do užívania v roku 1999. Inštitúcia pod jej vedením permanentne rozširuje ponuku a kvalitu svojich služieb pre starších a chorých občanov. V súčasnosti má 144 obyvateľov, ktorým rozjasňujú dni ľudskosťou a kvalitnou starostlivosťou. Z vlastného rozhodnutia ukončí v máji 2011 pôsobenie na poste riaditeľky domova. Evu Ipóthovú pozná verejnosť v Komárne okrem jej odbornej práce aj ako predstaviteľku myšlienky potreby zbližovania maďarského a slovenského národa.
 
Magdaléna Kovácsová
Narodila sa v Jasove. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobila 2 roky na maďarskom gymnáziu v Komárne. Od roku 1953 súbežne vyučovala aj na Strednej priemyselnej škole v Komárne, kde svoju pedagogickú činnosť naplno rozvíjala od roku 1954 až do odchodu do starobného dôchodku. Svojej škole ostala verná aj ako dôchodkyňa, pracovala až do roku 1990. Ako učiteľka maďarského jazyka a literatúry aj dejepisu dosahovala veľmi dobré výsledky. Mnohí jej žiaci úspešne pokračovali v štúdiu na vysokých školách, pretože v nich dokázala vzbudiť záujem o štúdium, a to nielen vo svojich predmetoch. Svoje bohaté pedagogické skúsenosti a dobré odborné vedomosti využívala ako vedúca predmetových komisií, viedla žiacku knižnicu, mala na starosti dejepisné zbierky a ako externá spolupracovníčka sa podieľala aj na činnosti Podunajského múzea v Komárne.
 
János Nagy
Narodil sa v roku 1935. Po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave pôsobil na Pedagogických fakultách v Banskej Bystrici a v Nitre, následne žil a pôsobil v Komárne. V súčasnosti žije v obci Chotín. Jeho sochy charakterizuje hlavne motív dvojakosti človeka, vzťahy medzi mužom a ženou, hľadanie koreňov ľudského bytia. Zaujímal sa aj o kultúru ďalekého východu, v ktorej tiež hľadal pôvod európskej a maďarskej kultúry. Jeho plastiky sú vytvorené prevažne z dreva, pričom ich predmetom sú najmä história a kultúra Maďarov na Slovensku. Významnou časťou jeho prác sú aj rôzne plakety a mince.   V období od roku 1990 do roku 1995 bol predsedom Zväzu maďarských výtvarníkov v Československu a Zväzu maďarských výtvarníkov na Slovensku. Za svoje životné dielo dostal viacero ocenení. V roku 1994 cenu Jánosa Esterházyho a v roku 2000 zlatú plaketu Prezidenta Maďarskej republiky.
MUDr. Ladislav Pásztor
Narodil sa v Leviciach. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Martine, kde promoval v roku 1979. Pracoval ako sekundárny lekár na internom oddelení OÚNZ v Komárne, po atestácii bol pol roka závodným lekárom a od septembra 1983 až do súčasnosti pracuje ako praktický lekár pre dospelých v Čičove. V roku 1991 vykonal atestáciu II. stupňa zo všeobecného lekárstva, v rokoch 1992 - 1995 bol externým asistentom Katedry všeobecného  lekárstva Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov v Bratislave. Absolvoval kurzy akupunktúry a homeopatie.  V roku 1995 bol zakladateľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia Medicína v Komárne a jeho riaditeľom bol až do roku 2004. Absolvoval študijné pobyty zamerané na manažment a organizáciu zdravotníctva v Kanade, v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Španielsku, v Holandsku a v USA. V rokoch 1999 - 2002 bol viceprezidentom Slovenskej lekárskej komory. V súčasnosti je riaditeľom pracovísk magnetickej rezonancie v niekoľkých mestách, pôsobí vo viacerých dozorných a správnych radách a je členom európskych odborných lekárskych zväzov. Od roku 1996 je prezidentom Asociácie súkromných lekárov SR.
 
 
Podunajské múzeum
Pred 125 rokmi v roku 1886 bol založený Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Zhromažďoval dokumenty, archeologické a historické pamiatky. Zbierka tohto spolku tvorila základ neskoršieho múzea. V roku 1900 dostal spolok nový názov Muzeálny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Významným medzníkom v živote múzea bol rok 1911, keď bol vytvorený Jókaiho vzdelávací a muzeálny spolok, následne v roku 1913 bola postavená nová účelová budova Kultúrneho paláca, dnešné sídlo múzea. Po 2. svetovej vojne v roku 1948 bolo v tejto budove založené Okresné múzeum, ktoré v roku 1949 dostalo názov Podunajské múzeum. V roku 2002 múzeum prešlo do správy Nitrianskeho samosprávneho kraja a jeho názov sa zmenil na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. V roku 2008 sa múzeum znova premenovalo na Podunajské múzeum v Komárne. V súčasnosti má 6 stálych expozícií a vo svojich zbierkach eviduje viac ako 130 tisíc predmetov.
Cenu prevzal riaditeľ múzea, pán József Csütörtöky.
 
 
Ivan Reitman
Narodil sa v židovskej rodine v Komárne v roku 1946. Rodina emigrovala pred komunistickou mašinériou v roku 1951 do Kanady. Promoval v roku 1969 na McMaster Univerzite v Hamiltone v Ontariu. Zviditeľnil sa réžiou    megaúspešnej    rodinnej    komédie Krotitelia duchov. V roku 1988 sa mu podarilo urobiť z ikony akčného žánru, Arnolda Schwarzeneggra, úspešného komediálneho herca vo filme Dvojičky, kde hral s Dannym DeVitom. Nasledovali ďalšie komédie Policajt zo škôlky, Junior, Krotitelia duchov II, Deň otcov, Dave, dobrodružno-akčná komédia Šesť dní, sedem nocí a sci-fi komédia Evolúcia. Zatiaľ posledná je komédia Moja super ex a film Hlavne nezáväzne. Pôsobil tiež ako producent úspešných rodinných komédii Beethoven, animovaného filmu Space Jam a  Pozor, lebo mamička vystrelí v hlavnej úlohe so   Silvestrom   Stalonem. Je zakladajúcim členom kanadskej   Filmovej Akadémie a v roku 2007 bol uvedený na kanadský Chodník slávy. Žije so svojou rodinou  Hollywoode, má dve dcéry a syna Jasona, ktorý je tiež režisérom.
Cenu prevzal predseda Židovskej náboženskej obce v Komárne Antal Pasternák
 
 
Aranka Szentpétery
Narodila sa v Kráľovskom Chlmci. Už ako dvadsaťročná začala hrať v Dedinskom divadle v Bratislave, následne od roku 1960 bola členkou Maďarského oblastného divadla a od roku 1991 je to Jókaiho divadlo v Komárne. Aj v súčasnosti s radosťou prijíma ponuky na účinkovanie, veď divadlo a umelecké sprostredkovanie múdrych myšlienok zohrávajú v jej živote nenahraditeľnú úlohu, za čo ju právom obdivujú odborníci aj verejnosť. Počas rokov svojho pôsobenia na divadelných doskách stvárnila mnoho nezabudnuteľných postáv, jej spevácke a recitačné vystúpenia sú dodnes zárukou permanentnej radosti obdivovateľov divadelného umenia. Nositeľmi umeleckých hodnôt herečky sú tiež početné rozhlasové nahrávky a filmové kotúče. Pre jej divadelný repertoár je charakteristické stvárňovanie postáv veselých žien prekypujúcich životným elánom, v ktorých mohla uplatniť svoj temperament. Divákom je známa aj z televízneho seriálu Susedia, kde stvárnila Aňuci. Medzi jej najvýznamnejšie postavy v Jókaiho divadle v Komárne patrí vdova v Skrotení zlej ženy, francúzska vychovávateľka v hre Dáždnik Svätého Petra, starostova žena v Revízorovi, Cecília v Žobráckej opere, Gertrúda v hre Vejár, či Marosiné v divadelnej hre Pán Doktor a mnohé ďalšie.