Vývoj hradu a opevnení v Komárne po začiatok novoveku

V polovici 19. storočia sa stal komárňanský pevnostný systém najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Aby bolo možné v plnej miere pochopiť existenciu takéhoto obrovského fortifikačného diela na sútoku riek Dunaja a Váhu, je dobré stručne si pripomenúť historický vývoj obranných foriem v Komárne.


Komárňanská pevnosť koncom 16. storočia.

      Situovanie pevnosti predurčilo výhodné strategické miesto, a to sútok Váhu a Dunaja s brodom a v neposlednej miere i križovatka obchodných ciest vedúcich z dolín riek Váhu, Nitry, Žitavy. Ovládanie takéhoto jedinečného prievozu a rušného dopravného ohniska znamenalo panstvo nad celou okolitou krajinou.
      Strategický význam predmetnej lokality pravdepodobne ako prví docenili Rimania, ktorí pozdĺž Dunaja vybudovali obranný systém – Limes Romanus. Územie dnešného Komárna bolo strategicky v dosahu Brigetia vybudovaného východne od súčasného mesta Komárna, na pravom brehu Dunaja. Cisár Marcus Aurelius (161–180) vydáva po porážke Kvádov v roku 171 rozkaz stavať pevnosti aj na ľavom brehu rieky. Jedným z týchto opevnených vojenských táborov je Celemantia (Leányvár) v chotári obce Iža, 4 km od Komárna. Či už stál alebo nestál na mieste komárňanskej pevnosti podobný rímsky kastel či burgus, sa nám v súčasnosti nepodarí objasniť 1.


Komárňanská Stará a Nová pevnosť koncom 17.storočia.

      Lokácia dnešnej pevnosti Komárna, jeho osídlenie, či využitie na obranné ciele sa spomína v Anonymovom diele Gesta Hungarorum 2, ktorý žil za vlády Béla III., v rokoch 1173–1196. V období tatárskych vpádov, kedy bola veľká časť nášho územia spustošená, sa dokázalo ubrániť len niekoľko silných hradov. Medzi ne patrilo i Komárno, o ktorom sa zmieňuje jeden z listov kráľa Bélu IV. v roku 1245 3. Po ústupe Tatárov z Uhorska kráľ podporujúci rozkvet stredovekých miest (aby sa mohol opierať o silnejúce meštianstvo) v krátkom čase udeľuje 25 mestám veľké výsady, medzi nimi – v roku 1265 – i mestské práva Komárnu 4. Vtedajším majiteľom komárňanského hradu bol komorný gróf Henok (Henul), po ňom Walter, ktorý hrad zveľaďuje a opevňuje silnými kamennými múrmi. Vznik prvej murovanej pevnosti či hradu v Komárne môžeme teda datovať do rokov 1265–1268 5.


Prvé zobrazenie predsunutej tvŕdze sv. Petra - predchodcu Dunajského predmostia.

      Od 13. storočia do obdobia panovania kráľa Mateja Korvína (1458–1490) máme o komárňanskom hrade neúplné poznatky. V roku 1317 sa za hradbami komárňanského hradu bránil Matúš Čák Trenčiansky proti uhorskému kráľovi Karolovi Robertovi. V roku 1333 hrad získava výmenou za iné majster Donch (Dancs), zvolenský župan 6. Reprezentatívnu podobu renesančného paláca dala komárňanskému hradu prestavba v dobe panovania Mateja Korvína vykonaná talianskymi majstrami. Dvorný dejepisár Bonfini ho menovite vyzdvihuje medzi najvýznamnejšími stavbami panovníka 7. I keď nemáme k dispozícii nijaké vyobrazenia z tohto času, na základe písomných dokumentov môžeme stanoviť, že komárňanský hrad sa na konci 15. storočia stal významným komplexom budov s prepychovo vystavaným palácom zodpovedajúcim náročným kráľovským požiadavkám. Staviteľov viedli hlavne umelecké hľadiská, zdokonaľovanie opevnenia bolo len druhoradé, čo rozhodlo o vtedajšej podobe hradu. Charakter hradu a ďalší smer jeho vývoja zmenili až vyše pol druha storočia trvajúce turecké vojny. Na celom svete sa po vynájdení dela radikálne zmenili základné zásady výstavby hradov. Delo urobilo zastaralými všetky pevnosti postavené na obranu proti stredovekým dobyvačným prostriedkom. V prípade komárňanského hradu už v roku 1527, kedy vojská Ferdinanda I. pol dňa ostreľovali hrad, bolo dokázané, že stredoveké hradby nie sú schopné odolávať delostreleckej paľbe. Ferdinand I. poveril obnovou zničeného hradu talianskeho staviteľa Deciusa. Práce boli dokončené v roku 1528 8. Nie je však známe, do akej miery sa podarilo hrad obnoviť. Už v roku 1529 ho obliehali Turci pod vedením Sulejmana II., ba na krátky čas ho aj obsadili, lebo tamojšie cisárske vojsko zutekalo a hrad nechalo napospas osudu 9.

 

1. Na základe údajov Claudia Ptolemaia hlavný tok Dunaja viedol od Bratislavy smerom na Topoľníky, Bodzu a Hadovce pri Komárne, čo dokazuje, že sa nezhodoval so súčasným korytom rieky - P. Püspöki Nagy: A Csallóköz vízrajzi képének története Strabón Geógraphikájától IV. Béla király koráig. Új Mindenes Gyűjtemény 4, Madách, Bratislava 1985, str.63-123., späť
2. Győrffy Gy.: A magyarok elődeiről és honfoglalásról. Budapest 1958, str. 108-109. "Anonymus" v diele Gesta Hungarorum píše nasledovné:"...nielen to dostal Ketel (Retel), ale omnoho viac, pretože vodca Árpád po podmanení celej Panónie mu daroval za vernú službu kus zeme na sútoku Dunaja a Váhu. Neskôr syn Ketela Alaptolma (Oluptulma) postavil na tomto mieste hrad (opevnenie)...", späť
3. Kecskés L.: Komárom erőrendszere. Műemlékvédelem roč. XXII, č. 3, Budapest 1978, str. 200., späť
4. Gyulai R.: Komárom vármegye és Komárom város történetéhez. Régészeti egylet 1890-évi jelentés, Komárno 1890, str.12-13., späť
5. Tok V.: Komárňanská pevnosť. Komárno 1974, str. 10., späť
6. Tok V.: c.d., str. 10., späť
7. Kecskés L.: c.d. str 200-201 Bonfini píše:"..ďalej na cípe ostrova vidíme veľkolepo vystavaný komárňanský hrad. Z jeho priestranných nádvorí sa vypínajú rozmerné paláce... Na brehu Dunaja kotví výletná loď menom Bucentaurus...", späť
8. Takács S.: Lapok egy kis város múltjából. Komárno 1886, str 88., späť
9. Takács S.: Hogyan ostromolta a komáromi bírót húszezer török vitéz? Komáromi Lapok roč. XXI., č. 7, Komárno 1890., späť

 

 

Copyright ® 1998-2007 Mesto KOMÁRNO | WEB Design gART